Zápas protikladov

Veľký majster raz povedal: "Hľadajte osvietenie, a všetko ostatné vám bude pridané."

Najväčším nepriateľom osvietenia je "ja." Je potrebné vedieť, že "ja" je uzol v toku existencie, fatálna obštrukcia v toku života, slobodného vo svojom pohybe.

Majster dostal otázku: "Čo je cesta?"

"Aká nádherná hora!" odpovedal s odkazom na horu, kde mal svoje nebo.

"Ja sa vás nepýtam na horu, namiesto toho sa vás pýtam na cestu."

"Dokiaľ nebudeš schopný ísť za hranice hory, nenájdeš cestu," odpovedal majster.

Ďalší mních položil rovnakú otázku tomu istému majstrovi.

"Tu je, máš ju priamo pred očami," odpovedal majster.

"Prečo ju nevidím?"

"Pretože máš egoistické myšlienky."

"Majster, budem ju môcť vidieť?"

"Tak dlho, ako budeš mať dualistický pohľad a budeš vravieť: "Nemôžem" a tak ďalej, tvoje oči budú zaslepené týmto relatívnym pohľadom."

"Ak neexistuje žiadne „ja“ alebo ty, dá sa to vidieť?"

"Ak neexistuje žiadne „ja“ alebo ty, kto to chce vidieť?"

Základom "ja" je dualizmus mysle. "Ja" je udržované pri živote zápasom protikladov.

Všetko myslenie je založené na boji protikladov. Ak povieme, že táto osoba je vysoká, chceme povedať, že nie je malá. Ak povieme, že vstupujeme, chceme povedať, že neodchádzame. Ak povieme, že sme šťastní, s týmto výrokom tvrdíme, že nie sme smutní, atď.

Problémy života nie sú ničím iným než mentálne formy s dvoma pólmi: jedna pozitívna a druhá negatívna. Problémy sú udržiavané mysľou a myseľ ich taktiež vytvára. Keď prestaneme premýšľať o probléme, nevyhnutne tento problém končí.

Šťastie a smútok, radosť a bolesť, dobro a zlo, víťazstvo a porážka, títo predstavujú bitku protikladov, na ktorej je "ja" založené.

Celý náš úbohý život žijeme tým, že ideme z jedného extrému do druhého: víťazstvo, porážka, páči, nepáči, rozkoš, bolesť, zlyhanie, úspech, toto, tamto, atď.

Musíme sa oslobodiť od tyranie protikladov. To je možné len tým, že sa naučíme ako žiť v každom okamihu bez akýchkoľvek abstraktných úvah, bez akýchkoľvek snov a fantázií.

Pozoroval si, ako sú kamene na ceste svetlé a čisté po prívalových dažďoch? Človek si môže len s obdivom povzdychnúť "Ach!" Toto "Ach!" musíme pochopiť bez toho, aby sme toto božské zvolanie deformovali bitkou protikladov.

Joshu sa spýtal majstra Nansena, "Čo je TAO?"

"Obyčajný život," odpovedal Nansen.

"Čo má človek urobiť, aby podľa toho mohol žiť?"

"Ak sa podľa toho budeš snažiť žiť, potom to od teba utečie, nesnaž sa spievať tú pesničku, nechaj, nech sa spieva sama. Neprichádza obyčajné štikútanie samo od seba?"

Zapamätajte si túto frázu: "Gnóza žije faktami, chradne v abstrakciách, a je ťažké ju nájsť i v najvznešenejších myšlienkach."

Pýtali sa majstra Bokujo: "Máme sa obliekať a jesť každý deň? Ako by sme mohli z tohto uniknúť?"

Majster odpovedal: "Jeme, obliekame sa."

"Nechápem," povedal žiak.

"Potom sa obleč a jedz," povedal majster.

To je presne činnosť bez protikladov: Jeme, obliekame sa? Prečo z toho robiť problém? Prečo premýšľať o iných veciach, zatiaľ čo jeme a obliekame sa?

Ak jete, jedzte, ak sa obliekate, obliekajte sa, a keď kráčate po ulici, kráčajte, kráčajte, kráčajte, ale nemyslite na nič iné. Robiť len to, čo robíte. Neutekajte od faktov, neplňte ich s toľkými významami, symbolmi, kázaniami a varovaniami. Žite ich bez alegórií, žite ich s vnímavou mysľou od okamihu k okamihu.

Pochopte, že k vám hovorím o ceste činu, bez bolestivého boja protikladov.

Rozprávam vám o činnosti bez rozptyľovania, bez únikov, bez fantázií, bez akéhokoľvek druhu abstrakcií.

Zmeňte svoj charakter, milovaní, zmeňte ho prostredníctvom inteligentnej činnosti, bez boja protikladov.

Keď sú dvere fantázie zatvorené, prebudí sa orgán intuície.

Činnosť, bez boja protikladov, je intuitívna činnosť, úplná činnosť, lebo tam, kde je úplnosť, chýba "ja."

Intuitívna činnosť nás vedie za ruku smerom k prebudeniu vedomia.

Poďme s radosťou pracovať a odpočívať, nechajme sa unášať chodom života. Vyčerpajme zakalené a zhnité vody notorického myslenia. Takto do prázdnoty vtečie gnóza a spolu s ňou, šťastie života.

Táto inteligentná činnosť, bez boja protikladov, nás povznesie až k hranici únosnosti.

Keď všetko prebieha ako má, pevná strecha myslenia sa rozbije. Potom svetlo a sila Vnútorného Bytia zaplaví myseľ, ktorá prestala snívať.

Potom vo fyzickom svete i mimo neho, pričom hmotné telo spí, žijeme úplne pri vedomí a osvietení, tešiaci sa z radosti života vo vyšších svetoch.

Táto disciplína, nás dovedie k prebudeniu vedomia.

Ak jeme a premýšľame o podnikaní, je jasné, že snívame. Ak šoférujeme auto a premýšľame o našej snúbenici/ovi, je logické, že nie sme hore, snívame. Ak si pri práci spomíname na krstného otca alebo krstnú mamu alebo nášho kamaráta alebo brata, atď., tak je jasné, že snívame.

Ľudia, ktorí žijú snením vo fyzickom svete, žijú snením i vo vnútorných svetoch (počas hodín, v ktorých fyzické telo spí).

Musíme prestať snívať vo vnútorných svetoch. Keď prestaneme snívať vo fyzickom svete, tak sa prebudíme tu a teraz a toto prebudenie sa objaví vo vnútorných svetoch.

Najskôr hľadajte osvietenie a všetko ostatné vám bude pridané.

Každý, kto je osvietený vidí cestu. Každý, kto nie je osvietený, nevidí cestu, a preto môže byť ľahko z tejto cesty zvedený a padnúť do priepasti.

Obrovské je úsilie a bdelosť, ktorá je potrebná zo sekundy na sekundu, od momentu k momentu, aby sme neupadli do ilúzií. Jedna minúta nevedomia je všetko, čo myseľ potrebuje, aby už snívala o niečom inom, a takto nás rozptyľovala od práce alebo úlohy, ktorú v ten okamih vykonávame.

Keď sme vo fyzickom svete, musíme sa naučiť byť hore od okamihu k okamihu. Potom vo vnútorných svetoch, či už počas hodín spánku fyzického tela alebo po smrti, budeme taktiež žiť od okamihu k okamihu prebudeným a sebauvedomeným spôsobom.

Je bolestné vedieť, že vedomie všetkých ľudských bytostí hlboko spí a sníva nielen počas hodín odpočinku fyzického tela, ale aj pri tom stave, ktorý ironicky nazývame bdelým stavom.

Činnosť bez mentálneho dualizmu vyvoláva prebudenie vedomia.

Táto kapitola je z knihy "Odstránenie satanovho chvosta," napísaná Samaelom Aun Weorom